Presádzanie je dôležitá práca,  ktorej sa časom nedá nevyhnúť. Korene bonsajov pre svoju dobrú kondíciu potrebuje tri základne prvky – dostatok živín, vlahy a kyslíku. Aby sa rastline dobre darilo, potrebuje mať súlad týchto troch prvkov v správnom pomere.  Keďže bonsaje pravidelne polievame a hnojíme, potrebujeme zabezpečiť dobru priepustnosť substrátu, aby nám korene nezahnívali a bola zabezpečená ich dobra funkcia. A tým aj dobrá kondícia bonsajov.

Aký substrát treba použiť?

Dnes si povieme o granulovaných substrátoch. Každý botanický druh potrebuje iný typ substrátu v závislosti na jeho pH, nasiakavosti a tvrdosti.  Uvediem jednoduchý príklad. Borovica potrebuje substrát, ktorý vydrží viac rokov nepoškodený a funkčný, oproti fikusom, ktorý sa presádza častejšie. Borovicu presádzame po piatich rokoch a fikus v intervale dvoch až troch rokoch. Substrát musí toto obdobie vydržať v čo najlepšom stave.

Dnes vám predstavím najpoužívanejšie substráty, ktoré sa rozdeľujú podľa tvrdosti a kyslosti. Keďže ide o granulované substráty, dajú sa z nich vyrobiť dobre zmesi, vhodne na výsadbu viacerých botanických druhov.

Substráty sa vyrábajú v rôznych frakciách,  štandardne od 2- 12 mm. Frakcia je zrnitosť substrátu uvádzaná v mm. Čim je frakcia vyššia, tým je zrno väčšie. Hrubšia frakcia sa dava na dno misky. Bonsaje sa sadia do frakcie od 3 do 6 mm čo býva najpredávanejšia veľkosť. Ak ideme presádzať veľmi malé bonsaje, používame frakciu 2-3 mm.

Akadama

Je to japonský najpoužívanejší substrát na pestovanie bonsajov. Substrát s vysokým obsah ílu v mikropóroch umožňuje zadržať veľkú kapacitu vody a výživných prvkov. Jej granulovaná štruktúra mikropórov uľahčuje odvodňovanie, okysličovanie a rozvoj koreňového systému bonsaja. Akadama sa  pomaly rozpadáva a jej životnosti býva 3 roky.  Jej pH: 6,7 -7,2 je vhodne na takmer všetky rastliny, okrem kyslomilných.

Kamuma

Kanuma je vynikajúcim japonským vulkanickým substrátom na pestovanie azaliek a rododendronov a všetkých kyslomilných rastlín. Je tvrdšia ako akadama a má pH 5,5. Nakoľko rastliny zasadené v kanume potrebujú kyslejšiu pôdu, vyhnime sa preto zalievaniu vápnitou vodou a radšej polievajme dažďovou vodou.  Kanuma je veľmi ľahká, preto dávame pozor pri jej zalievaní, aby sa nám substrát nevyplavoval. .

Kiryu

Tento granulovaný vulkanický substrát je vhodný pre ihličnaté stromy. Tým, že má kyslejšie pH a bohatý obsah minerálnych látok, podporuje ich zakorenenie a rast. Kiryu môžeme použiť na slabo zakorenené stromy, nakoľko sa v nej lepšie a rýchlejšie zakorenia. Stromy v tomto substráte pri dobrej starostlivosti opäť zosilnejú. Kiryu viaže na seba viac vody ako akadama. Môžeme ju použiť aj ako drenáž, na dno bonsajovej misky miesto štrku.

Pemza

Pemza je vlastne druh lávy, tzv. „lávový popol“. Jej farba je bledá a je veľmi ľahká, porézna, no bez organických prímesi. Jej výhodou je dobrá nasiakavosť vody. Ku koreňom sa tak dostane dostatok vlahy s vzduchu. Pemza je vhodná na tie druhy bonsajov,  ktoré neznesú premočenia. Zvyknem ju používať ako prímes do substrátov. Nasiakavosť vody pri pemze je 30-80%. , pričom jej pH je 7 – 8,5.

Láva

Je ľahký a porézny materiál tmavej až skoro čiernej farby. Má veľmi podobné vlastnosti ako pemza. S používaním lávy sa môžme najčastejšie stretnúť v Japonsku, Španielsku a Taliansku. Substrát  ma vysokú tvrdosť a dobre viaže vodu. Preto sa používa hlavne na miešanie substrátových zmesí. Nasiakavosť vody je podla frakcie cca 10-20%. Jeho pH je 7-8 , teda neutrálne.

Zeolit

O tomto substráte máme veľa informácii. No nakoľko jeho vlastnosti mi nevyhovujú a nevyužívam ho, nebudem mu v tomto blogu venovať pozornosť.

Organické substráty

Na trhu je aj viacero nemiešaných substrátov s veľkým podielom rašeliny. Substrát obsahuje rašelinu, piesok, íl a drvený keramzit. Taktiež obsahuje živiny a stopové prvky. Najčastejšie sa predáva sa v 2 l baleniach. Jeho pH býva v rozmedzí 5,0 až 7,0.

Keto

Keto je čierny rašelinový-ílový substrát využívaný aj ako tmel. Používa sa predovšetkým pri úprave skalných scenérií bonsajov. Slúži ako výborná modelovacia hmota, v ktorej môžu niektoré rastliny celkom úspešne rásť. Najvhodnejšie je pre smreky a azalky, nakoľko je jeho pH 5,5. Pre rastliny, ktoré neznášajú kyslú reakciu pôdy, sa nehodí, prípadne je potrebné vopred upraviť pôdnu reakciu. Keto sa rovnako nehodí pre rastliny, ktoré neznášajú horšiu štruktúru pôdy, pretože tento substrát má najhoršiu štruktúru zo všetkých známych substrátov. Rozriediť sa dá v pomere jeden diel Keta a jeden diel rašeliny v prípade, ak chceme vymodelovať okraj na platni, do ktorej ideme vysádzať rastliny.

Namiešajte si vlastný substrát.

Ako si správne namiešať substrát pre konkrétny botanický druh a čím ho ešte vylepšiť Vám prezradím v ďalšom diele zo serie presádzanie.