Počas posledného rozprávania o Brooklynskej botanickej záhrade nás naše kroky priviedli v expozícii bonsajov k tajomnému stromu. Príbeh nezvyčajnej kompozície suchej uhynutej borievky čínskej (Juniperus chinensis var. sargentii) si rozpovieme práve teraz.
Legenda vraví, že tento strom žil veľa storočí v Japonsku nad riekou pri meste Itoigawa. Bol vykopaný údajne v roku 1858, no jeho príbeh nám rozprávajú viaceré legendy, ktoré sa v príbehu rozchádzajú.
Poďme však pekne po poriadku. Prvýkrát bol bonsaj verejne vystavený v roku 1929 a okamžite získal prvú cenu. Hneď na to na dlhé obdobie zmizol a bonsajová scéna si ho pamätala len z fotografií. Strom vlastnil v tej dobe zamožný pán, ktorý ho na dlhé obdobie ukryl z obavy, že by strom mohli výstavy poškodiť. Bonsaj, ktorý ľudia volajú „Fudo“, dostal toto pomenovanie od pána Yošimacu Hattori, ktorý strom získal po vojne v roku 1946.
Po úmrtí pána Yošimacu Hattori v roku 1960 bola takmer celá jeho zbierka stromov ponúknutá na predaj. Výnimkou bola len borievka „Fudo“. Tú si ponechal jeho syn, ktorý o bonsaje nemal moc záujem, ale strom sa mu zdal cenný. Po deviatich rokoch ho bonsajoví majstri presvedčili, aby bonsaj predal. Takto sa dostal do rúk pána Murata a jeho záhrady Kyuka-en.
Prečo dostal strom práve meno Fudo?
Fudo
Vzhľad stromu pripomína víriace plamene boha Fudo. Je to budhistický boh ohňa a múdrosti, piaty zo strážcov neba a patrón astrológie. Je vzývaný na začiatku náročných období ako počas vojny, epidémií a katastrof. Fudo je ochranca pred kalamitami, veľkými nebezpečenstvami, požiarmi a krádežami. V Japonsku je považovaný za ochranné božstvo. Často je veľmi uctievaný medzi niektorými členmi Jakuzy, ktorí často čerpajú inšpiráciu z jeho intenzívneho výrazu tváre a správania.
Fudo je zobrazený ako škaredý starý muž obklopený plameňmi s mečom v pravej ruke a lanom v ruke ľavej. Legenda hovorí, že pri vodopáde v blízkosti Fudovej svätyne v Ohare v provincii Awa, sa mladá dievčina nazývaná O Ai San modlila a dúfala že vylieči svojho slepého otca. Stála nahá pod vodopádom a modlila sa sto dní. Po svojom návrate domov našla svojho otca vyliečeného.
Jedine sám majiteľ vie, prečo strom pomenoval práve podľa tohto boha. Určite mal na to svoj dôvod.
Cesta stromu za veľkú mláku
Ako sa však strom dostal do Spojených štátov? Delegácia z Brooklinskej botanickej záhrady prišla do Japonska vybrať bonsaje do zbierky bonsajovej expozície. Počas svojej cesty narazili na tento nádherný strom. Pôvodne bonsaj nebol zaradený medzi rastliny na predaj. Pán Murata ho nemal v pláne predať. Keď videl, ako strom ludí zo zámoria a inej kultúry zaujal, rozhodol sa bonsaj poslať do štátov. Dúfal, že sa o strom dobre postarajú a bude reprezentovať Japonsko a jeho bonsajovú kultúru.
V roku 1970 bol strom privezený do Brooklynskej botanickej záhrady. Žiaľ, v októbri 1971 bonsaj uhynul. Po tomto incidente bola zo stromu odbratá časť dreva, na ktorej boli zrátané letokruhy. Vek stromu bol odhadnutý na 800 rokov.
Torzo stromu má do dnešného dňa svoje čestné miesto v tokonome. Bol to jeden z najstarších stromov privezených do USA.
Môžeme vlastniť akýkoľvek vzácny a starý strom, jedno je ale isté. Každý strom potrebuje dobrú a kvalitnú starostlivosť, aby dokázal potešiť aj budúce generácie. Inak z neho ostane len suché torzo a spomienka.